Hoci povesť váhavca si v posledných rokoch právom uzurpoval Peter Pellegrini, dnes by tento opis v jednej veci sedel aj na jeho politického otca Roberta Fica.
Tou „vecou“ je výsledok prezidentských volieb, v ktorých sa angažuje len akoby mimochodom a z donútenia.
Áno, platí, že Fico a Smer si osvojili Pellegriniho kandidatúru, ale o úprimnosti, s akou tohto (z ich pohľadu) oportunistického zradcu podporujú, najlepšie svedčí Ficovo povolebné stanovisko. V ňom sa tváril, že všetko ide podľa plánu a v druhom kole považuje Pellegriniho za lepšieho kandidáta.
Všimnime si tú dikciu, Fico celkom obišiel hodnotenie Ivana Korčoka – neurobil z neho kaviarenského belzebuba kríženého s progresívnym luciferom, len mrdol plecom, že Pellegrini je o čosi lepší.
To nie je práve vyjadrenie neochvejnej podpory. Dobre, ak váhavosť nie je najpresnejší výraz, skúsme povedať, že je mu to skoro jedno.
